Vplyv fytohormónov na fytoplazmou ‘Candidatus Phytoplasma prunorum’ infikované rastliny kôstkovín

V pokuse bol sledovaný vplyv exogénnej aplikácie fytohormónov: auxínu indolyl-3-maslovej kyseliny a brassinosteroidu epibrassinolid na fytoplazmou ‘Candidatus Phytoplasma prunorum’ infikované rôzne cilitvé podpníky M-VA-2 (marhuľový semenáč) a GF-305 (broskyňový semenáč). Jednalo sa o nádobový trojročný pokus (2018–2020) udržovaný v podmienkach technickej izolácie. Vplyv aplikácie fytohormónov bol sledovaný na koncentrácii fytoplazmy v pletivách rastlín, ktoré bolo vykonané pred a po ošetrení a na symptomatickom prejave chlorózy a zvinutky listov. Z výsledkov vyplýva, že fytohormóny nemali vplyv na koncentráciu fytoplazmy v pletivách a na symptomatický prejav mal vplyv okrem fytohormónov i výber podpníka. Tu podpník M-VA-2 mal všeobecne nižší prejav zvinutky i chlorózy než podpník GF-305. Z použitých fytohormónov, ošetrenie auxínom všeobecne znižovalo symptomatický prejav chlorózy, no na druhej strane zvyšovalo symptomatický prejav zvinutky. Tento jav zatiaľ nebol popisovaný pri aplikácii fytohormónov na rastliny infikované fytoplazmami.

Najrozšírenejšou a najzávažnejšou fytoplazmou napádajúcou kôstkoviny je fytoplazma ‘Candidatus Phytoplasma prunorum’ (CPp). CPp je pôvodcom Európskej žltačky kôstkovín (ESFY – European stone fruit yellows) a jedným z patogénov podieľajúcich sa na predčasnom odumieraní marhúľ. Typickým symptomatickým prejavom ESFY je prerastanie listových pukov v predjarnom období, predčasné žltnutie alebo červenanie listov, ich zvinovanie a predčasný opad. Plody nepravidelne dozrievajú alebo predčasne opadávajú ešte nezrelé. Ekonomicky najvýznamnejším faktorom je však odumieranie stromov, ku ktorému dochádza obvykle do niekoľkých rokov od prejavu prvých príznakov. Jediným známym hmyzím vektorom CPp na území Českej republiky je méra trnková Cacopsylla pruni (Scopoli), ktorá nepatrí medzi významných škodcov kôstkovín a v praxi sa proti nej nevykonáva špeciálna ochrana.

Text a foto

Ing. Tomáš Kiss, Ing. Tomáš Nečas PhD.,

Ústav ovocnictví, ZF MEDNELU

Celý článek najdete v časopisu Zahradnictví č. 12/2020 s tématem Ovocnářství.

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *